Zeolit – rozpoznanie kvality a fakty

Najskôr niekoľko, dúfam, čo najjednoduchších odpovedí na niekoľko základných otázok týkajúcich sa zeolitu vo všeobecnosti.

Čo je zeolit-klinoptilolit?

je alumosilikát, kameň so štruktúrou pozostávajúcou z prírodného oxidu kremičitého a hlinitého s extrémne veľkým množstvom dutín (mikropór). Sú to miniatúrne „chodby“ s priemerom 4–6 angströmov (0,4–0,6 nm). Vďaka tomu, že je špeciálne mletý, jeden gram obsahuje tisíce malých častíc a má veľmi veľký špecifický povrch (vnútorný aj vonkajší, vrátane mikropór). Na týchto póroch sa tak môže zachytiť veľké množstvo škodlivín, ako napr. ťažké kovy, amoniak, kadmium a podobne. Samotný zeolit obsahuje kremík a okrem iného aj ióny vápnika, draslíka, sodíka, horčíka a iné minerálne ióny, ktoré sú všetky negatívne nabité. Existuje mnoho rôznych zeolitov, ale len klinoptilolitový zeolit má špeciálne vlastnosti a používa sa ako prísada do krmív pre zvieratá až pri obsahu 80 % klinoptilolitu. Názov zeolit pochádza z gréckeho slova „zeo“, čo znamená „vrieť“, a „lith“, čo znamená „kameň“. Názov pochádza od švédskeho mineralóga baróna Axela Fredricka von Cronstedta. Ten priložil kameňu letovaciu lampu a ten začal vrieť v dôsledku uvoľnenia vody obsiahnutej v kameni. Bentonit-montmorillonit, tiež alumosilikát, vznikol pomalšie v dôsledku zvetrávania vulkanického popola a na rozdiel od zeolitu je vrstevnatý silikát / ílovitý silikát, a preto je aj pri zmiešaní s vodou o niečo náročnejší. Pri jednoduchom zamiešaní visí na lyžici ako hrudka blata, potrebuje čas na napučanie alebo musí byť extrémne jemne zmiešaný so zeolitom, aby sa jednotlivé častice bentonitu oddelili od seba a nelepili sa k sebe. Ale to s ílom vie každý, kto sa už niekedy pokúsil o hrnčiarstvo. :-)

Ako vznikol zeolit?

Po vulkanických erupciách pred miliónmi rokov, pri ktorých boli z vulkánov vyvrhnuté alkalické a zemné alkalické kovy, ako aj alumosilikáty vo forme popola, popol dopadol na slanú vodu, ktorá sa v Karpatoch v tom čase nachádzala v nadmorskej výške približne 170 m. Tým došlo k chemickej reakcii medzi vulkanickým popolom a morskou vodou obsahujúcou sodík, čo nakoniec viedlo k vzniku prírodného zeolitu.

Ako funguje zeolit? Ako pôsobí zeolit?

Ako kameň prechádza telom (cicavcov) len ako „hosť“ a ako taký sa nemetabolizuje. Vďaka svojmu negatívnemu náboju priťahuje pozitívne nabité ťažké kovy a škodlivé látky ako magnet a viaže ich na seba počas prechodu tráviacim traktom, až kým sám neopustí telo. Na oplátku za priťahované škodlivé látky odovzdáva telu svoje minerálne ióny a, nezabúdajme, svoje kremíkové ióny v koloidnej forme. Preto sa nazýva iónovým výmenníkom. K tomu sa pridáva priemer jeho mikroporov, ktoré sú so svojimi 4-6 angströmami veľmi vhodné na „dokovanie“ iónov ťažkých kovov.

Čo obsahuje zeolit, z čoho sa zeolit skladá?

Zeolit sa skladá zo silíciumoxidov a oxidov hliníka, ktoré sú spojené v kostre, a hliník nie je ľahko rozpustný, ako sa často tvrdí. Z technického hľadiska funguje pri teplotách nad 400 °C, avšak pri tom sa štruktúra kostry úplne zničí. Opakovane sa objavujú tvrdenia, že mletím na veľkosť menšiu ako 5,10 alebo 20 µm sa hliník „vymelie“ zo štruktúry kostry, ale to nie je možné. Ide o molekulárnu kostrovú štruktúru, ktorá by musela byť úplne zničená, a to by bolo možné len pod hranicou nanometrov. Mikroporézy (kanáliky) v zeolite majú priemernú veľkosť 0,4 až 0,6 nanometra a sú obklopené kostrovou štruktúrou. Je to pomer veľkosti ako medzi futbalovou loptou a zrnkom prachu. Ale podstatné je, že zeolit klinoptilolit sa skladá z približne 70 % zo silíka a v jeho mikroporoch sa nachádza kryštálová voda s mnohými minerálnymi iónmi, ktoré odovzdáva telu výmenou za škodlivé látky. Tie sa metabolizujú priamo a bez premeny a pomáhajú telu pomáhať samo sebe.

Kremík

Ale najdôležitejšie sú minerálne ióny a najmä prírodný koloidný kremík v zeolite. Kremík je vlastne mozgom nášho metabolizmu. Reguluje okrem iného elektrolytickú rovnováhu, ktorá je základom všetkých bioelektrických procesov v tele, a mnoho ďalších vecí. Podľa prof. Hechta je koloidný kremík pre živé organizmy najviac biologicky dostupným kremíkom vôbec. Telo ho v tejto forme môže prijať priamo bez akejkoľvek transformácie. Kremík obsiahnutý v rastlinách nie je bohužiaľ pre veľkosť molekúl tak ľahko metabolizovateľný telom.

Nie nadarmo nazval prof. Dr. Karl Hecht svoju prvú knihu „Klinoptilolit-zeolit – kremíkové minerály a zdravie“. Tu je len jeden citát z Kurzinformation_Wirkung_Klinoptilolith_Prof_Hecht.pdf

„Čo znamená SiO2 pre človeka? SiO2, biogénny prvotný minerál všetkých živých organizmov

Hlavnú funkciu prírodného klinoptilolit-zeolitu vykonáva SiO2, tiež známy ako kyselina kremičitá, ktorý sa v koloidnej forme dodáva do ľudského tela.

Kremík je, ako je známe, po kyslíku druhým najčastejším prvkom na našej planéte. SiO2 zaberá jeho hlavnú časť.

SiO2, ktorý sa nachádza nielen v prírodnom klinoptilolitovom zeolite, ale aj v íle a montmorillonite, ako aj v mnohých rastlinách (napr. praslička, bambus, žihľava, ihličnany), je najstarším liečivým a kozmetickým prostriedkom ľudstva.

Hoci existuje množstvo vedeckej literatúry na túto tému, len málo lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov v Nemecku dnes pozná účinky SiO2.

Ruská skupina výskumníkov pod vedením M. G. Voronkova vydala v roku 1975 knihu „Silícium a život“ v nemeckom jazyku. V nej je uvedených viac ako 5 000 vedeckých literárnych zdrojov. Americká výskumníčka v oblasti silícium E. M. Carlisle v rokoch 1970-1986 publikovala mnoho vedeckých výsledkov. V roku 1986 sa konalo sympózium o kremíku organizované nadáciou Ciba, ku ktorému bol vydaný zborník.

© Prof. em. Prof. Dr. med. habil. Karl Hecht 29 Oxid kremičitý je základným prvkom života. Bez SiO2 nie je možný žiadny životný proces, rast ani bioelektrina. Organizmy s nízkym obsahom kremíka rýchlo starnú a ochorejú.“

Zvláštnosťou kremíka v zeolite alebo bentonite je spôsob, akým je dodávaný do tela. Napríklad ľudské telo môže denne prijať len 30-40 mg kremíka, ale len vtedy, ak je mu dodávaný v koloidnej forme.

Kremíkové prípravky musí telo čiastočne premeniť tak často, že nakoniec nezostane takmer nič na metabolizovanie. Viacnásobná premena je pre telo skutočnou výzvou, kým ho konečne nemá k dispozícii vo forme koloidného oxidu kremičitého. A len z neho dokáže prijať 30-40 mg denne.

Koloidný kremík však môže poslať priamo tam, kde je v tele práve potrebný, napríklad tam, kde je potrebné liečiť zápalové procesy alebo rany. Nie nadarmo sa kremík označuje ako „požiarna zbrojnica tela“. Zvláštnosťou kremíka je, že jeho množstvo v tele každého živého tvora od narodenia neustále klesá. Vlastne už pred narodením, pretože plod má vyššiu hladinu kremíka ako dojča. A od tej chvíle to ide dolu vodou, po celý život.

Niečo veľmi zvláštne na kremíku sú aj biologické transmutácie podľa Kervrana. Dokázal, že biologické transmutácie minerálov prebiehajú v jadrách atómov.

 Bol to on, kto zistil, že sliepky, ktoré boli kŕmené bez vápnika, ale mali k dispozícii slídu, živce a podobné materiály, ktoré mohli zobkať, napriek tomu znášali vajcia s peknou, pevnou škrupinou, a prišiel k otázke, ako je to možné bez vápnika. Zistil, že vápnik sa môže vytvárať zo silíka, draslíka a horčíka v rámci biologickej transmutácie. To vysvetľuje aj tvrdenie prof. Hechta, prečo pri zlomeninách kostí, najmä dolných končatín, mohol silík prispieť k podstatne rýchlejšiemu hojeniu kostí ako vápnik.

Nižšie sú uvedené dve ilustrácie týkajúce sa kremíka v tele v závislosti od veku a druhá týkajúca sa hladiny kremíka s a bez zeolitu. Treba však poznamenať, že v zásade trvá roky, kým hladina kremíka v tele opäť stúpne, ale potom neustále stúpa.

Prečo vlastne nepoužívať kovovú lyžicu?

Zeolit nepôsobí chemicky, ale fyzikálne/elektricky v príslušnom tele. Keďže voda a kovová lyžica sú obe médiá vedúce elektrinu a zeolit obsahuje veľa negatívne nabitých (minerálnych) iónov, druhé médium vedúce elektrinu vo vode by ho oslabilo. Silným a vytrvalým miešaním vo vode sa zvyšuje elektrická vodivosť zeolitu vo vode, ak sa používa plastová, porcelánová, drevená alebo sklenená lyžica. Prof. Hecht to viackrát veľmi jasne demonštroval. V suchom stave nie je problém použiť kovovú lyžicu na preliatie zeolitu napr. do inej nádoby, pretože v tom prípade nie je prítomná voda. Je tiež veľmi užitočné pred odobratím zeolit v nádobe na skladovanie trochu premiešať nasucho, pretože trením častíc o seba sa elektrická energia výrazne zvyšuje. Nemusí to byť celá nádoba, stačí len oblasť odberu. Vďaka jemnej mletosti sa usadzuje a miešaním sa stáva voľnejším a ľahším.

Ako je to so životnosťou zeolitu?

Pokiaľ ide o životnosť zeolitu, tá je v skutočnosti nekonečná, ak je nádoba tesne uzavretá. Zeolit je z geologického hľadiska už milióny rokov starý a ako kameň nemôže „hnitiť“. Pokiaľ ide o jeho silu, môže sa len pomaly spotrebovávať na vzduchu a tým sa postupne oslabovať. To však neprebieha veľmi rýchlo, inak by z celých povrchových lomov už nepochádzal žiadny účinný zeolit. Ak napríklad rozložíte lyžicu zeolitu na tanierik, potrvá to ešte mesiace, kým sa vyčerpá výmenou katiónov so vzduchom. Zeolit má schopnosť „čistiť“ svoje bezprostredné okolie výmenou katiónov, čo robí vo vode, vzduchu, tráviacom trakte, jednoducho všade, kde ho umiestnite. S plnou silou pôsobí pri hodnote pH približne 8,2 až 8,3 a teplote približne 38 °C, teda zhruba povedané v teplom, zásaditom a vlhkom prostredí. Na vzduchu pôsobí oveľa pomalšie, pretože je suchý, nemá priame možnosti výmeny katiónov a všetko prebieha takpovediac v spomalenom tempe. Zeolit sa v poľnohospodárstve používa aj ako doplnok krmiva na neutralizáciu mykotoxínov v krmivách pre zvieratá, ako sú siláže a podobne, priamo počas kŕmenia, čo znamená, že zeolit skôr zneškodňuje škodlivé baktérie, ako by mohol byť nimi napadnutý. Stručne povedané, niekoľko rokov starý zeolit môže byť o niečo slabší, ak nebol dostatočne starostlivo uzavretý, ale to je všetko.

Čo má spoločné olovo v zeolite?

Zeolit je kameň, ktorý sa nemetabolizuje a ako všetky hlinitokremičitany obsahuje ťažké kovy. Kameň, ktorý má afinitu k olovu, logicky obsahuje do určitej miery aj olovo. Počas tisícročí ho absorboval zo svojho okolia. Priemerný obsah olova v zemskej kôre je 15 ppm (mg) olova na kg, samozrejme s výnimkou poľnohospodárskej pôdy, ktorá obsahuje oveľa viac. Zeolit, ktorý je schopný viazať olovo prostredníctvom Van der Waalsových síl, nemôže zostať v priebehu tisícročí úplne bez olova, pokiaľ nie je úplne izolovaný alebo nemá žiadnu afinitu k olovu. V takom prípade však nie je vhodný na odstraňovanie olova. Kubánsky zeolit napríklad zvyčajne obsahuje len málo olova, ale nemá ani veľkú afinitu k olovu, skôr k medi, preto sa veľmi často používa na čistenie odpadových vôd a poľnohospodárskej pôdy. Nie je však známe, že by absorboval zvlášť veľa olova.

Pokiaľ ide o zeolit-klinoptilolit, rád by som sa vo všeobecnosti vyjadril k predsudku, ktorý sa stále opakuje. Toto nie je a ani nemá byť odporúčanie na užívanie. Zeolit-klinoptilolit nie je doplnok stravy. Prechádza telom ako hosť, viaže na seba škodlivé ióny a na oplátku dodáva telu minerálne ióny v koloidnej forme. Tie sa metabolizujú, ale zeolit nie.

Ak sa konzumuje alebo podáva výživový doplnok s obsahom 3 ppm olova/kg (maximálna hodnota pre výživové doplnky), je úplne biologicky dostupný a telo absorbuje 3 ppm olova, ktoré musí nejakým spôsobom spracovať.

 Ak sa zeolit klinoptilolit konzumuje alebo podáva zvieratám, ťažké kovy prítomné v zeolite sa viažu prostredníctvom Van der Waalsových síl a môžu sa uvoľniť len určitými kyselinami. Toto bolo vedecky preskúmané a potvrdené laboratórnymi testami.

Ak sa zeolit testuje na obsah olova, používa sa kráľovská voda alebo mikrovlnné rozkladanie. Kráľovská voda je zmes koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a koncentrovanej kyseliny dusičnej v pomere 3:1 a považuje sa za takmer najsilnejšiu kyselinu vôbec.

Laboratórne vyšetrenie zeolitu ukázalo obsah olova 9,7 mg olova / kg. Podľa môjho názoru je to dobrá hodnota v dolnej časti rozsahu.

Ak však namiesto kráľovskej vody použijeme kyselinu s hodnotou pH 1,5, čo zodpovedá žalúdočnej kyseline u mäsožravých cicavcov, dostaneme úplne iné hodnoty biologickej dostupnosti. Pri 5 g zeolitu na 1 liter tejto umelej žalúdočnej kyseliny pri 40 °C a dobe pôsobenia 30 minút sa dostaneme k hodnote 0,008 ppm, čo pri prepočte na 1 kilogram zeolitu znamená hodnotu 1,6 mg olova na kg ako biologicky dostupného v žalúdku. A to nie v prípade potravín alebo doplnkov stravy, ale v prípade kameňa a iónového výmenníka, ktorý ťažké kovy tak ľahko dobrovoľne neuvoľňuje. Navyše je schopný v dvanástniku pri hodnote pH približne 8,2 absorbovať podstatne viac olova, ako je množstvo, ktoré uvoľnil do žalúdočnej kyseliny. Jeho katiónová výmenná kapacita sa stanovuje vrátane obsiahnutého olova.  Až v zásaditom prostredí čreva rozvinie zeolit – klinoptilolit svoju adsorpčnú silu. Práve to je na zeolite – klinoptilolite zvláštne, na rozdiel od aktívneho uhlia, ktoré po nasýtení všetko opäť uvoľňuje.

Videl som však aj dodávateľov, ktorí zrejme chcú naznačiť, že v alumosilikátoch nie sú žiadne ťažké kovy. Vyhlásenia ako „Testované v nezávislých laboratóriách, preto bez škodlivín“ sú číry nezmysel. Testovaním sa obsah ťažkých kovov rozhodne nezmení, ale čo všetko sa nerobí pre marketing. :-))

Pre informáciu:

Najvyššie hodnoty celkových ťažkých kovov v medicínskom zeolite triedy I, IIa / IIb: 50 ppm / kg

Najvyššia hodnota olova v zeolite ako prísade do krmív pre zvieratá 60 ppm / kg

Čo to má spoločné s certifikáciou ako zdravotnícky výrobok?

Vlastne by to bolo celkom jednoduché, keby to nebol politicko-právny komplex EÚ. Všetko sa začalo súdnym procesom na prelome tisícročí, keď jedna firma chcela za každú cenu uviesť na trh zeolit ako doplnok stravy a bola zažalovaná. (Na vysvetlenie, zeolit jednoducho nemožno považovať za doplnok stravy, pretože sa nemetabolizuje, ale prechádza telom len ako hosť. Samozrejme, že odovzdáva svoje minerálne ióny telu výmenou za škodlivé ióny, ale zeolit ako kameň nemôže byť metabolizovaný.

Tento súdny proces spôsobil žalovanému náklady v hodnote miliónov, vtedy ešte v nemeckých markách, takže to vzdal. Krátko po skončení procesu sa však v EÚ podarilo zaradiť tento kameň, ktorý nemôže byť doplnkom stravy ani potravinou, na zoznam nových a novo vynájdených potravín, takzvaný zoznam nových potravín. Tento zoznam (odkaz https://food.ec.europa.eu/food-safety/novel-food/authorisations/union-list-novel-foods_en) obsahuje „nové potraviny“, ktoré obchodníci nesmú verejne odporúčať na konzumáciu ľuďmi.

„Čo sú nové potraviny?

Pod pojmom „nové potraviny“ (Novel Food) sa rozumejú všetky potraviny, ktoré sa pred 15. májom 1997 v Európskej únii vo významnom rozsahu nepoužívali na ľudskú spotrebu a ktoré patria do aspoň jednej z kategórií uvedených v článku 3 nariadenia o nových potravinách () 2015/2283.“

To viedlo k myšlienke certifikácie ako zdravotnícky prostriedok (predtým zdravotnícka pomôcka) triedy I, IIa alebo IIb. Spoločnosť Hartmann už skôr pripravila pôdu pre tento krok, keď certifikovala zeolit pre zdravotnícke obväzy. Trieda I je čisto vonkajšia, ale zasahuje až do úst, avšak bez prehltnutia. Trieda IIa je aj vnútorná, avšak maximálne 30 dní. Bola vypočítaná karenčná doba 5 dní, kým zeolit definitívne opustí telo, čo vedie k tomu, že niektorí dodávatelia odporúčajú kúry presne na 25 dní. :-)) Trieda IIb znamená časovo neobmedzené užívanie, čo má samozrejme certifikované aj väčšina výrobcov. Tým sa otvára možnosť výrazne odporúčať užívanie ľuďmi. Pri takejto certifikácii (odkaz na tri triedy s vysvetleniami, https://flexikon.doccheck.com/de/Medizinprodukt) sa testuje maximálna hodnota 50 ppm / kg celkového obsahu ťažkých kovov, potom je tu ešte mikrobiológia, ktorá je maximálne 2000 KbE/g, čo sa v prípade kameňa z kameňolomu určite môže prekročiť. Na tomto predpise je zvláštne len to, že zeolit, ak pracuje vo svojom zásaditom prostredí, neutralizuje a viaže na seba baktérie, ktoré zvyčajne uprednostňujú a vytvárajú skôr kyslé prostredie. Keď si uvedomím, že raňajkové cereálie môžu obsahovať maximálne 100 000 KbE/g celkového počtu baktérií...

Certifikované veci z nášho každodenného života sú napr. masky FFP2, zubné implantáty, stenty, prsné implantáty atď. (zoznam je veľmi neúplný)

Certifikácia ako zdravotnícky výrobok nie je nevyhnutne zárukou dobrej kvality a/alebo bezpečnosti výrobku. Aj necertifikované zeolitové výrobky môžu spĺňať najvyššie kritériá kvality, každý môže nechať svoje šarže skontrolovať v laboratóriách, aj keď nie je povinný tak urobiť. Necertifikované výrobky sú zvyčajne lacnejšie, pretože odpadá nákladná dokumentácia s QM, hlavným spisom výrobku, popisom interných procesov zabezpečenia kvality, externými audítormi a radom ďalších dodatočných projektov a nákladov.

Potvrdzujú to mnohé škandály s certifikovanými zdravotníckymi výrobkami, ako sú implantáty, protézy, kardiostimulátory, nespočetné „najlepšie preskúmané lieky“, ktoré boli po krátkom čase bez povšimnutia stiahnuté z trhu kvôli masívnym vedľajším účinkom.

Čo certifikácia zrejme nekladie väčší dôraz, je katiónová výmenná kapacita, mletie, či už s alebo bez mletia, rozloženie veľkosti zŕn a selektivita. Takisto už nie sú potrebné podrobné technické listy so všetkými informáciami, znak CE to všetko nahrádza.

V každom prípade nikto nemôže nahradiť vlastnú zodpovednosť dospelého človeka.

Datasheet

Datasheet by mal obsahovať všetky relevantné informácie, nielen mineralogické zloženie. Profesor Hecht vždy požadoval, aby v ňom boli uvedené údaje ako selektívna séria, veľkosť zŕn, obsah klinoptilolitu, pomer kremíka a hliníka, kapacita výmeny katiónov (KAK), ťažké kovy a, ak je to možné, aj jednorazové ďalšie vyšetrenia kameňolomu. Nie sú to všetky kontinuálne vyšetrenia, ale ťažké kovy by mali byť vyšetrené pri každej dávke.

Kvalita zeolitu

Po týchto čiastočne už mierne hysterických diskusiách na internete o tom, čo údajne robí dobrý zeolit, sa trochu upokojme. Od všeobecne známeho (bez technického listu) nedokázateľného „najlepšej kvality, jemne mletého, až po „miera mletia nesmie byť nižšia ako 100 mikrónov, inak vznikajú nanočastice!!“ by sme sa mali jednoducho pozrieť bližšie na to, čo skutočne robí kvalitu.

Nemusíte byť odborník, aby ste pochopili, na čom záleží.

Malý jednoduchý príklad: Ak si kupujete kvalitnú farbu na steny, dbajte na to, aby ste s vedrom tejto farby mohli natrieť napríklad 100 m² a nie len 15-20 m². To by bolo nielen drahé, ale aj namáhavé.

Našťastie existuje ukazovateľ, ktorý konkrétne vyjadruje, akú „silu“ má zeolit, a to je kapacita výmeny katiónov (KAK). Označuje, koľko katiónov môže zeolit vôbec absorbovať. To znamená, že keďže katióny sú kladne nabité, ako napr. rôzne toxické látky a ťažké kovy, čím väčšia je KAK, tým vyššia je absorpčná schopnosť. Vysoká KAK vždy súvisí s jemným mletím a efektívnou aktiváciou, či už mletím v prúde vzduchu alebo tepelnou aktiváciou. S tým je nevyhnutne spojená aj špecifická plocha. Keďže jemnejší zeolit je veľmi ľahký, napríklad kilogram materiálu s veľkosťou 6 µm má objem 2 litre. Za kilogram určite zaplatíte viac ako za hrubší, ale v (objemovom) množstve ho máte viac.

Príklad ako orientačný bod: Identický zeolit, rôzne mletia a veľkosti zŕn

1000 ml nádoba so zeolitom d50 %   6 µm = 500 g – objemová hmotnosť 500 g/liter – KAK cca 210 meq/100 g

Plechovka 1000 ml so zeolitom d50% 28 µm = 750 g – objemová hmotnosť 750 g/liter – KAK cca 125 meq/100 g

Tu je to trochu podrobnejšie:

ROZOMELENIE JE ROZHODUJÚCE

Samozrejme, všetko začína v kameňolome, kde sa zeolit „rozbije“ na zrná s veľkosťou 10–50 mm a potom sa v kruhovom valcovom mlyne (existuje však aj mnoho iných) predomelie na zrná s veľkosťou 200–300 µm. Dalo by sa ho pomlieť aj na menšie častice a ušetriť tak náklady na dodatočné mletie v tryskovom mlyne, čo robí aj väčšina dodávateľov. Každý dodávateľ, ktorý znáša náklady na konečné mletie v prúde vzduchu, to uvádza aj v popise svojich výrobkov.

Existuje aj guľový mlyn, ktorý by však bol vhodnejší pre bentonit-montmorillonit, ktorý má veľkosť zŕn približne 10 µm a je mletý v guľovom mlyne za tepla a zároveň sušený.

Tu sa väčšina zeolitov končí a dostáva sa do distribúcie.

V prípade nášho zeolitu (a samozrejme všetkých ostatných skutočne tribomechanicky (TMAZ) aktivovaných) to však teraz začína. Z kruhového valcového mlyna vychádza s veľkosťou približne 200–300 µm a putuje k nášmu špecializovanému poskytovateľovi služieb, kde sa ďalej spracúva v zariadení, ktorého „srdcom“ je spirálový tryskový mlyn (Jetmill) s triedičom, čím sa skutočne aktivuje. To sa deje v presne kontrolovanom prúde vzduchu s rýchlosťou približne 300 km/h.

Tu je vzduch vedený do mlecej komory v tvare prstena cez niekoľko tangenciálne usporiadaných dýz (prúd vzduchu si môžete predstaviť ako špirálovitý), pričom vzduch dosahuje veľmi vysokú rýchlosť. Zeolit je zachytený prúdmi vzduchu, zrýchlený a rozdrvený trením častíc, až kým nedosiahne presne požadovanú veľkosť, čo je kontrolované takzvaným separátorom. Častice s požadovanou veľkosťou sa „vylučujú“, rovnako ako príliš veľké častice na inom mieste. Na konci náš zeolit vychádza z mlyna v presne stanovených veľkostiach zŕn, teraz však aktivovaný, čo je jasne vidieť na hodnotách v datasheete a v diagramu:

špecifický povrch 400-600 m2/g, hodnota výmeny katiónov 210 meq/100g. Teraz má priemernú veľkosť zŕn 6 µm, menej ako 3 % má maximálnu veľkosť zŕn nad 20 µm, žiadne častice nad 30 µm, nanočastice sa pri tomto procese dajú takmer úplne vylúčiť.

Toto sú niektoré z kľúčových údajov, ktoré musíte hľadať u všetkých dodávateľov, aby ste zistili, čo vám ponúkajú:

• Mletie, bolo mleté v prúde vzduchu?
• Schopnosť výmeny katiónov:  150-200 meq/100 g je vynikajúce, napr. 200 meq/100 g – 200 mval/100 g – 200 cmol/kg sú jednotky, ktoré zhruba zodpovedajú
• Veľkosť zŕn: Topcut, priemerná veľkosť častíc by mala byť presne vyčíslená alebo by mala obsahovať diagram
• Špecifický povrch: závisí od mletia, čím jemnejšie, tým väčší povrch. Dôležitý je povrch mikroporov, ktorý ukazuje pórovitosť materiálu
• Obsah klinoptilolitu: čím vyšší, tým lepší, až 95 % je možné, ale nie je to nevyhnutné
• Obsah kremíka: všetko smerom k 70 % je veľmi dobré
• Objemová hmotnosť: správne zomletý zeolit je veľmi ľahký, 500 g môže zodpovedať 1000 ml
• Pomer kremíka a hliníka: 5:1 je dobrý

Každý, kto ponúka zeolit, má pre svoj minerál vlastne technický list s informáciami, ktoré poskytujú informácie o priemernom kvalite minerálu. Kto to nezverejňuje vôbec alebo len čiastočne, nevie to lepšie alebo má svoje dôvody. Zeolit, ktorý bol napríklad rozomletý na 100 až 150 (mikrónov), nemôže poskytovať identické hodnoty výmeny katiónov ako zeolit rozomletý v prúde vzduchu na 6 µm (mikrónov). Dôvodom je najmä to, že v prípade hrubého materiálu nie je plocha na m² porovnateľná a samozrejme nedochádza k veľkému statickému nabíjaniu.

Tvrdeniam niektorých dodávateľov, že kvôli vzniku nanočastíc sa nemožno mlieť tak jemne, treba oponovať, že pri kvalitnom mletí nevznikajú v kvantifikovateľnom množstve. 1 µm (mikrón) zodpovedá 1000 nm (nanometrom). To je dosť veľký rozdiel, veď meter sa tiež nedá tak jednoducho zrovnávať s kilometrom.

Mletie (aktivácia, mikronizácia) je naďalej kľúčom k katiónovej výmennej schopnosti a špecifickej ploche. Náš zeolit je aktivovaný a mikronizovaný ako služba u výrobcu Jetmills a medzitým aj u druhého špecializovaného poskytovateľa služieb s identickým mlynom, preto vieme, že sme „u zdroja technológie“ v veľmi dobrých rukách. Okrem kvality samotného minerálu zohráva rozhodujúcu úlohu len technológia a znalosti o mikronizácii a aktivácii.

Dôležitým faktorom pri východiskovom materiáli je na jednej strane obsah klinoptilolitu. Tu začínajú prvé internetové legendy: „Na svete neexistuje žiadny zeolit s obsahom 95 % klinoptilolitu!“ (citát) Nie je to pravda, ale celkový obsah kremíka je podstatne dôležitejší. To platí rovnako pre zeolit ako aj bentonit a rozhoduje o tom, koľko kremíka sa môže uvoľniť pri výmene iónov.

Ďalej je to kapacita výmeny katiónov, skrátene KAK, anglicky CEC (Cation-Exchange-Capacity), ktorá je čím vyššia, tým lepšia, u niektorých zeolitov je 50-60 meq/100 g, u naozaj kvalitných však nie menej ako 150-160 meq/100 g. Čím jemnejšie je mletie, tým vyššia je KAK.

Veľmi dôležitá je špecifická plocha, ktorá sa zvyčajne udáva v metroch štvorcových na gram, existujú hodnoty od 20 m2 /g až po 60-70 m2/g. Ak však chceme hovoriť o veľmi kvalitnom materiáli, mali by sme sa zamerať na hodnoty nad 250 m2 /g, ak chceme mať kvalitne mletý zeolit. Tieto testy sú však náročné a nákladné.

Pomer kremíka a hliníka, samozrejme čo najviac kremíka a čo najmenej hliníka, od 4 : 1 (absolútne minimum podľa prof. Dr. Hechta) až po všetky hodnoty vyššie ako 5 : 1 je veľmi dobrý.

Normálne je obsah kremíka v kvalitnom zeolite 60 % – 70 %, obsah hliníka môže byť medzi 10 % – 16 %. (Zdroj: Prof. Dr. Hecht a iní)

Priemerná veľkosť častíc (Average Particle Diameter) sa často uvádza jednoducho vo veľkostiach ako 0 – 150 µm (mikrónov), čo však bohužiaľ nepomáha a skôr naznačuje, že presné rozloženie veľkosti zŕn možno nie je známe, pretože nebolo kontrolované mletie alebo nebolo testované. Priemerná veľkosť častíc d 50 zvyčajne znamená minimálne množstvo 50 % materiálu.  Topcut je najväčšia veľkosť zŕn, napr. 2 % s 24 µm (mikrónmi). Vtedy vieme s istotou, že minimálne 50 % materiálu má veľkosť 6 µm (mikrónov), ale maximálne 2 % má veľkosť 24 µm (mikrónov). Materiál neobsahuje nič väčšie ako týchto maximálne 2 % s 24 mikrónmi. Zásadne poskytujeme ako informáciu graf celkového rozloženia veľkosti zŕn. Takto sa dá najlepšie rozpoznať, akú kvalitu máte pred sebou.

Je tu ešte jeden zaujímavý bod: Zeolit síce naozaj pôsobí okamžite, keď príde do kontaktu so vzduchom, ale nie tak, že by ste sa museli obávať, že okamžite stratí svoju silu. Až v momente, keď sa dostane do prostredia, ktoré mu ponúka skutočné úlohy výmeny iónov, začne skutočne pôsobiť, t. j. v kvapalinách alebo podobných prostrediach. Najdôležitejšie je dobre uzavrieť nádoby, aby do nich nemohol preniknúť vzduch ani vlhkosť, potom si zachová svoje vlastnosti aj po celé roky. Zeolit nemá žiadne problémy so slnečným žiarením.

Ešte niečo k testovacím správam. Stali sme sa víťazmi testov, porovnávacích testov a víťazmi v kategórii pomeru ceny a výkonu, ale treba si uvedomiť, že tieto portály nemôžu vykonávať skutočné laboratórne testy. Finančne by sa to neoplatilo, pretože z jednotlivých provízií za affiliate partnerstvo sa jednoducho nedá získať toľko zisku, aby sa z toho dalo aspoň čiastočne financovať laboratórne vyšetrenie. Na prvých základných testoch nášho zeolitu sme spolupracovali približne 6 mesiacov s tromi rôznymi laboratóriami, aby sme presne vedeli, čo chceme ponúkať. Pre porovnávací portál je už samotné testovanie každej šarže na ťažké kovy príliš nákladné. Preto sa jednoducho zhromažďuje to, čo sa nájde, a z niektorých textov je zrejmé, že za nimi sa neskrýva príliš veľa vedomostí o danej problematike.

Dúfame, že vám naša malá exkurzia trochu pomôže, samozrejme si nenárokujeme úplnosť ani bezchybnosť a tešíme sa na vaše podnety.

Váš tím vanterre

Powered by Froala Editor